24 – hod. Adorácia

Domov / 24 – hod. Adorácia

24 – hod. Adorácia

Milí  priatelia, pozývame Vás na:

24 – HOD. ADORÁCIA SPOJENÁ S FATIMSKOU SOBOTOU A SV. OMŠOU ZA POKOJ A JEDNOTU V RODINÁCH

Prihlasovanie na adoráciu cez link:

 https://calendly.com/rs-fatima-oz/24-hod-celonocna-adoracia

Pre tých, ktorí chcú stráviť týchto 24 hodín v modlitbe a v ústraní poskytujeme možnosť ubytovania.
V prípade záujmu – prihlásenie na mail: rs.fatima.oz@gmail.com

 

Panna Mária vo Fatime žiadala o častú modlitbu ruženca a pokánie.

Sr. Lucia povedala: „ Hovorím vám, neexistuje žiadny problém, ktorý by sa nedal vyriešiť modlitbou ruženca.“

JAN PAVOL II. –APOŠTOLSKÝ LIST ROSARIUM VIRGINIS MARIAE

„Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch, keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany.

Dnes s radosťou zverujem sile tejto modlitby – ako som už spomenul na začiatku – problém pokoja vo svete a otázku rodiny.

Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca.

 

FATIMSKÉ SOBOTY

10. decembra 1925 sa sestre Lucii zjavila Najsvätejšia Panna v kláštore v Pontevedra.

Na strane vedľa nej, v žiariacom oblaku, bolo dieťa.

Najsvätejšia Panna jej položila ruku na rameno a ukázala srdce ovinuté tŕňmi, ktoré mala v druhej ruke.

Dieťa povedalo:

„ Maj súcit so srdcom Najsvätejšej Matky, so srdcom ovinutým tŕňmi, ktorými ho nevďační ľudia neustále prebodávajú a nikto nekoná zmierne skutky, aby ich odstránil.“

Nato povedala Najsvätejšia Panna:

„Dcéra, pozri na moje srdce, ovinuté tŕním, ktorým ho nevďační ľudia prebodávajú rúhaním a nevďakom. Snaž sa ma aspoň ty potešiť a oznám, že sľubujem všetkým, čo sa počas piatich mesiacov v prvú sobotu vyspovedajú, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a strávia 15 minút v rozjímaní o pätnástich tajomstvách ruženca, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami, ktoré potrebujú ku spáse.“

15. februára 1926 sa jej znovu zjavil Ježiš ako dieťa. Pýtal sa

jej, či už rozšírila spôsob úcty k jeho Matke. Vysvetlila mu ťažkosti,

ktoré mal spovedník, a povedala, že matka predstavená je ochotná

pričiniť sa o šírenie; spovedník však prehlásil, že ona sama nič

nezmôže. Ježiš odpovedal:

„Je pravda, že tvoja predstavená sama nič nezmôže, ale

s mojou milosťou môže všetko.”

Vysvetlila Ježišovi, že niektoré duše majú potiaže spovedať sa

v sobotu, a prosila, aby spoveď mohla byť platná osem dní. Ježiš

odpovedal: „Áno, môže to byť aj oveľa dlhšie za predpokladu, že keď ma prijímajú, sú v stave milosti a majú úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Márie.”

Pýtala sa:

„Môj Ježišu, a čo keď si niekto zabudne vzbudiť tento úmysel?”

 

Ježiš odpovedal:

„Môžu si ho vzbudiť pri nasledujúcej spovedi, pokiaľ využijú

prvú príležitosť, ktorú na spoveď majú.“

 

O niekoľko dní neskôr sestra Lucia napísala úplnú správu o

zjavení, ktoré bolo poslané Mons. Manuelovi Pereira Lopesovi, ktorý

sa stal neskôr generálnym vikárom diecézy v Porto a tiež Luciiným

spovedníkom počas jej pobytu vo Vilar do Oporto.

 

Dňa 15. (februára 1926) som bola veľmi zamestnaná svojou

prácou a vôbec som o tom všetkom nepremýšľala. Išla som vysypať

smeti za zeleninovú záhradu na to isté miesto, kde som pred

niekoľkými mesiacmi stretla dieťa. Pýtala som sa ho, či pozná

„Zdravas´ Mária”. Odpovedalo „áno” a tak som ho požiadala, aby

mi ho odriekalo tak, aby som mohla počuť. Ale keď neurobilo žiaden

pokus povedať to samo, trikrát som mu to opakovala a nakoniec

som ho poprosila, aby to samé povedalo. Ale keď zostalo ticho a

nedokázalo samé povedať „Zdravas´ Mária”, pýtala som sa ho, či

vie, kde je kostol Panny Márie. Ono odpovedalo, že áno. Odporúčala

som mu, aby tam chodilo každý deň a modlilo sa:

“Ó, moja Nebeská Matka, daj mi svoje dieťa Ježiša!”

Učila som ho to a odišla.

Dňa 15. februára 1926 som tam išla ako obyčajne a našla tam

opäť dieťa, ktoré sa mi zdalo to isté, ktoré som stretla naposledy, a

tak som sa ho pýtala:

„Žiadalo si našu Nebeskú Matku o dieťa Ježiša?”

 

 Dieťa sa na mňa pozrelo a povedalo:

 „A ty, rozšírila si vo svete to, o čo ťa žiadala Nebeská Matka?”

A v tom momente sa premenilo v žiariace Dieťa. Keď som spoznala, že je to Ježiš, povedala som:

„Môj Ježišu, ty dobre vieš, čo mi môj spovedník napísal v liste, čítala som ti to. Povedal, aby sa vízii mohlo uveriť, je nutné, aby sa vízia opakovala a po nej nasledovali fakty; a že matka predstavená nemôže sama rozširovať túto pobožnosť.”

„Je pravda, tvoja matka predstavená by sama nič nedokázala,

ale s mojou pomocou dokáže všetko. Stačí, ak ti tvoj spovedník

dáva súhlas a že tvoja predstavená sa o tom zmieni, tým je to

dôveryhodné, aj keď ľudia nebudú vedieť, komu to bolo zjavené.”

 

„Ale môj spovedník mi v liste napísal, že táto pobožnosť vo

svete nechýba, pretože je veľa duší, ktoré ťa na prvú sobotu prijímajú

z úcty k Našej Panej a pätnástim tajomstvám ruženca.”

 

„Je pravda, moja dcéra, že mnohé duše začínajú prvé soboty,

ale málo z nich ich dokončí, a tie, ktoré ich dokončia, konajú to

preto, aby získali prisľúbené milosti. Viac by ma tešilo, keby konali

päť sobôt s horlivosťou a s úmyslom zadosťučiniť Srdcu Nebeskej

Matky, ako keby ich konali pätnásť s vlažnosťou a rôznymi

úmyslami.