Milí priatelia, pozývame Vás na:
24 – HOD. ADORÁCIA SPOJENÁ S FATIMSKOU SOBOTOU A SV. OMŠOU ZA POKOJ A JEDNOTU V RODINÁCH
Prihlasovanie na adoráciu cez link:
https://calendly.com/rs-fatima-oz/24-hod-celonocna-adoracia
Pre tých, ktorí chcú stráviť týchto 24 hodín v modlitbe a v ústraní poskytujeme možnosť ubytovania.
V prípade záujmu – prihlásenie na mail: rs.fatima.oz@gmail.com
Panna Mária vo Fatime žiadala o častú modlitbu ruženca a pokánie.
Sr. Lucia povedala: „ Hovorím vám, neexistuje žiadny problém, ktorý by sa nedal vyriešiť modlitbou ruženca.“
JAN PAVOL II. –APOŠTOLSKÝ LIST ROSARIUM VIRGINIS MARIAE
„Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch, keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany.
Dnes s radosťou zverujem sile tejto modlitby – ako som už spomenul na začiatku – problém pokoja vo svete a otázku rodiny.
Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca.
FATIMSKÉ SOBOTY
10. decembra 1925 sa sestre Lucii zjavila Najsvätejšia Panna v kláštore v Pontevedra.
Na strane vedľa nej, v žiariacom oblaku, bolo dieťa.
Najsvätejšia Panna jej položila ruku na rameno a ukázala srdce ovinuté tŕňmi, ktoré mala v druhej ruke.
Dieťa povedalo:
„ Maj súcit so srdcom Najsvätejšej Matky, so srdcom ovinutým tŕňmi, ktorými ho nevďační ľudia neustále prebodávajú a nikto nekoná zmierne skutky, aby ich odstránil.“
Nato povedala Najsvätejšia Panna:
„Dcéra, pozri na moje srdce, ovinuté tŕním, ktorým ho nevďační ľudia prebodávajú rúhaním a nevďakom. Snaž sa ma aspoň ty potešiť a oznám, že sľubujem všetkým, čo sa počas piatich mesiacov v prvú sobotu vyspovedajú, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a strávia 15 minút v rozjímaní o pätnástich tajomstvách ruženca, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami, ktoré potrebujú ku spáse.“
15. februára 1926 sa jej znovu zjavil Ježiš ako dieťa. Pýtal sa
jej, či už rozšírila spôsob úcty k jeho Matke. Vysvetlila mu ťažkosti,
ktoré mal spovedník, a povedala, že matka predstavená je ochotná
pričiniť sa o šírenie; spovedník však prehlásil, že ona sama nič
nezmôže. Ježiš odpovedal:
„Je pravda, že tvoja predstavená sama nič nezmôže, ale
s mojou milosťou môže všetko.”
Vysvetlila Ježišovi, že niektoré duše majú potiaže spovedať sa
v sobotu, a prosila, aby spoveď mohla byť platná osem dní. Ježiš
odpovedal: „Áno, môže to byť aj oveľa dlhšie za predpokladu, že keď ma prijímajú, sú v stave milosti a majú úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Márie.”
Pýtala sa:
„Môj Ježišu, a čo keď si niekto zabudne vzbudiť tento úmysel?”
Ježiš odpovedal:
„Môžu si ho vzbudiť pri nasledujúcej spovedi, pokiaľ využijú
prvú príležitosť, ktorú na spoveď majú.“
O niekoľko dní neskôr sestra Lucia napísala úplnú správu o
zjavení, ktoré bolo poslané Mons. Manuelovi Pereira Lopesovi, ktorý
sa stal neskôr generálnym vikárom diecézy v Porto a tiež Luciiným
spovedníkom počas jej pobytu vo Vilar do Oporto.
Dňa 15. (februára 1926) som bola veľmi zamestnaná svojou
prácou a vôbec som o tom všetkom nepremýšľala. Išla som vysypať
smeti za zeleninovú záhradu na to isté miesto, kde som pred
niekoľkými mesiacmi stretla dieťa. Pýtala som sa ho, či pozná
„Zdravas´ Mária”. Odpovedalo „áno” a tak som ho požiadala, aby
mi ho odriekalo tak, aby som mohla počuť. Ale keď neurobilo žiaden
pokus povedať to samo, trikrát som mu to opakovala a nakoniec
som ho poprosila, aby to samé povedalo. Ale keď zostalo ticho a
nedokázalo samé povedať „Zdravas´ Mária”, pýtala som sa ho, či
vie, kde je kostol Panny Márie. Ono odpovedalo, že áno. Odporúčala
som mu, aby tam chodilo každý deň a modlilo sa:
“Ó, moja Nebeská Matka, daj mi svoje dieťa Ježiša!”
Učila som ho to a odišla.
Dňa 15. februára 1926 som tam išla ako obyčajne a našla tam
opäť dieťa, ktoré sa mi zdalo to isté, ktoré som stretla naposledy, a
tak som sa ho pýtala:
„Žiadalo si našu Nebeskú Matku o dieťa Ježiša?”
Dieťa sa na mňa pozrelo a povedalo:
„A ty, rozšírila si vo svete to, o čo ťa žiadala Nebeská Matka?”
A v tom momente sa premenilo v žiariace Dieťa. Keď som spoznala, že je to Ježiš, povedala som:
„Môj Ježišu, ty dobre vieš, čo mi môj spovedník napísal v liste, čítala som ti to. Povedal, aby sa vízii mohlo uveriť, je nutné, aby sa vízia opakovala a po nej nasledovali fakty; a že matka predstavená nemôže sama rozširovať túto pobožnosť.”
„Je pravda, tvoja matka predstavená by sama nič nedokázala,
ale s mojou pomocou dokáže všetko. Stačí, ak ti tvoj spovedník
dáva súhlas a že tvoja predstavená sa o tom zmieni, tým je to
dôveryhodné, aj keď ľudia nebudú vedieť, komu to bolo zjavené.”
„Ale môj spovedník mi v liste napísal, že táto pobožnosť vo
svete nechýba, pretože je veľa duší, ktoré ťa na prvú sobotu prijímajú
z úcty k Našej Panej a pätnástim tajomstvám ruženca.”
„Je pravda, moja dcéra, že mnohé duše začínajú prvé soboty,
ale málo z nich ich dokončí, a tie, ktoré ich dokončia, konajú to
preto, aby získali prisľúbené milosti. Viac by ma tešilo, keby konali
päť sobôt s horlivosťou a s úmyslom zadosťučiniť Srdcu Nebeskej
Matky, ako keby ich konali pätnásť s vlažnosťou a rôznymi
úmyslami.