Fatimské posolstvo

Anjela pokoja vo Fatime prišiel opäť o dva mesiace neskôr .

V tomto druhom zjavení anjel vzbudzoval v deťoch ducha obety skrze konanie každodenných obiet.

Lucia hovorí o tom, čo sa prihodilo:

„Druhá návšteva anjela bola dva mesiace neskôr v lete. Hrali sme sa na kamenných doskách studne, dole na spodku záhrady, ktorá patrila mojim rodičom. Zrazu sme pred sebou uvideli tú istú postavu či anjela pokoja, ktorý nám povedal: „Čo robíte? Modlite sa, veľa sa modlite! Najsvätejšie Srdce Ježiša a Márie majú s vami plán milosrdenstva. Prinášajte Najvyššiemu Pánovi neustále modlitby a obete.”

„Ako máme prinášať obety“ – spýtala som sa.

„Prinášajte Bohu ako obetu všetko, čo môžete, na zmierenie za hriechy, ktoré Boha zraňujú, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Privolávajte tak mier do vašej vlasti. Ja som anjel strážny Portugalska. Predovšetkým prijmite a odovzdane neste utrpenie, ktoré na vás Pán zošle.”

A potom zmizol.

„Tieto slová Anjela prenikli do našej duše ako svetlo, ktoré nám pomohlo pochopiť, kto je Boh, ako nás miluje a ako túži byť milovaný .

Takisto hodnotu obety, ako ho teší, a ako ju prijíma na obrátenie hriešnikov.“

V treťom a poslednom zjavení Anjel vzbudil v deťoch ducha adorácie prostredníctvom modlitby a prijímania, pričom obom pripisoval rozmer odčinenia hriechov.

Lucia o tretej návšteve Anjela Pokoja povedala:

„Raz sme išli s našimi stádami k pozemku mojich rodičov, ktorý ležal na svahu kopca, o ktorom som už písala, kúsok nad Valinhos. Je to olivový háj.

Keď sme sa najedli, rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pomodliť do jaskyne, ktorá ležala na druhej strane kopca. Išli sme teda okolo kopca, museli sme sa vyšplhať na niekoľko skál. Ovce sa cez ne dostali len s veľkou námahou.

Keď sme tam dorazili, začali sme na kolenách, s tvárou sklonenou k zemi, opakovať modlitbu anjela:

„Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím o odpustenie pre tých, ktorí neveria v teba, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa!

Neviem, koľkokrát sme túto modlitbu opakovali, keď sme nad sebou uvideli, ako sa rozžiarilo neznáme svetlo.

Vstali sme, aby sme videli, čo sa deje a zbadali sme anjela:

v ľavej ruke držal kalich, nad ním sa vznášala hostia, z ktorej kvapkalo niekoľko kvapiek krvi do kalicha. Anjel nechal kalich vznášať sa vo vzduchu, kľakol si k nám a trikrát s nami opakoval:

„Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti najsvätejšie Telo, Krv, Dušu a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa ti dostávajú . Prosím ťa obráť úbohých hriešnikov pre nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho Srdca a na orodovanie Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Potom sa zodvihol, vzal kalich a hostiu, podal mi svätú hostiu a rozdelil krv z kalicha Hyacinte a Františkovi, pričom povedal:

„Prijmite Telo a pite Krv Ježiša Krista, ktorého nevďační ľudia tak ťažko urážajú! Robte pokánie za ich hriechy a tešte vášho Boha!”

Kľakol si znovu na zem a opakoval s nami ešte trikrát modlitbu: „Najsvätejšia Trojica…“ a zmizol. Zostali sme nehybní a opakovali sme stále tie slová. Keď sme vstali, videli sme, že je večer a že je čas ísť domov.

Sila Božej prítomnosti bola taká intenzívna, že nás pohltila a takmer rozdrvila. Raz, po niekoľkých dňoch od zjavenia, keď sme sa vrátili do normálu, František sa opýtal: „Anjel ti dal sväté prijímanie, ale čo dal Hyacinte a mne?“ „Bolo to tiež sväté prijímanie,“ povedala Hyacinta s nevyjadriteľnou radosťou. „Nevidel si, že to bola Krv, čo tiekla z Hostie?“

„Cítil som, že Boh bol v mojom vnútri, ale nevedel som ako!“ Potom, ľahnúc si tvárou k zemi, František s Hyacintou zostali takto dlhý čas opakujúc dookola modlitbu anjela “Najsvätejšia Trojica…“

Lucia spomína:

Nad dubom sme uvideli Pani v bielych šatách, prežiarenú svetlom jasnejším než slnečné lúče. Boli sme tak blízko, že sme sa nachádzali v okruhu svetla, ktoré ona vyžarovala, asi v okruhu pol metra. Potom ku nám prehovorila naša drahá Pani: „Nebojte sa, neurobím vám nič zlé“

Opýtala som sa pani: „Čo od nás chcete? Čo si prajete?“

„Prišla som vás požiadať, aby ste sem prichádzali nasledujúcich 6 mesiacov, 13. dňa mesiaca v rovnakej hodine. Neskôr vám poviem kto som a čo od vás chcem. Potom sa tu vrátim siedmy krát.“

„Pôjdem aj ja do neba?“

„Áno, pôjdeš.“

„A Hyacinta?“

„Ona pôjde tiež.“

„A František?“

„Tiež tam pôjde, ale bude sa musieť pomodliť ešte veľa ružencov.“

Spomenula som si na dve dievčatá, ktoré nedávno zomreli, boli to moje kamarátky.

„ Mária das Neves je už v nebi?“ /Myslím, že mala asi 16 rokov/

„Áno, je v nebi.“

„ A Amelia?“ / Myslím, že mala od 18 do 20 rokov /

„ Zostane v očistci až do konca sveta“

Pani sa opýtala…„Ste ochotní obetovať sa Bohu a znášať všetko utrpenie, ktoré na vás zošle, na odčinenie hriechov, ktorými je urážaný a ako naliehavú prosbu za obrátenie hriešnikov?“

Odpovedali sme: „Áno, sme ochotní.“

„Potom budete veľa trpieť, ale Božia milosť bude vašou útechou.“

Ako povedala tieto posledné slová „…Božia milosť bude vašou útechou,“ naša Pani otvorila svoje dlane, odovzdávajúc nám svetlo veľmi intenzívne, a ako prúdilo z jej dlaní, jeho lúče prenikali naše srdcia a najvnútornejšie hĺbky našich duší, čo nám umožnilo vidieť sa v Bohu, vidieť sa omnoho jasnejšie ako by sme sa videli v najlepších zrkadlách. Potom, pohnutí akýmsi vnútorným podnetom, ktoré sa nám takisto prihováralo, kľakli sme na kolená opakujúc vo svojich srdciach: ´O Najsvätejšia Trojica, milujem Ťa! Môj Bože, milujem Ťa v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej!´

Panna Mária prehovorila znova:

„Modlite sa každý deň ruženec, aby ste dosiahli mier pre svet a koniec vojny.“

Potom začala pokojne stúpať smerom hore na východ, až kým nezmizla v nesmiernom priestore. Svetlo, ktoré ju obklopovalo, akoby otváralo cestu pred ňou na nebi, a z tohto dôvodu sme niekedy hovorili, že vidíme, ako sa Nebo otvára.

Len čo sme sa domodlili ruženec spolu s Hyacintou, Františkom a inými osobami, ktorí tu boli prítomní, opäť sme videli záblesk odrážajúci svetlo, ktoré sa blížilo (ktoré sme nazvali blesk). V nasledujúcom okamihu tam nad dubom, sa zjavila Panna Mária, presne tak ako v máji.

„Čo si odo mňa prajete?“ opýtala som sa.

„Prajem ti, aby ste sem prišli 13. teho budúceho mesiaca, každý deň sa modlili ruženec a naučili sa čítať. Neskôr vám poviem, čo chcem. “

Poprosila som o uzdravenie chorého človeka.

„Ak sa obráti, bude v priebehu roka uzdravený.“

„Chcela by som vás poprosiť, aby ste nás vzali do neba.“

„Áno. Hyacintu a Františka vezmem skoro. Ale ty tu zostaneš trocha dlhšie. Ježiš si želá použiť si ťa ako nástroj, aby ma ľudia poznali a milovali. Chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Tomu, kto ju prijme sľubujem spásu, tieto duše budú Bohom milované ako kvety, ktorými sa zdobí Boží trón.“

„Zostanem tu sama?“ opýtala som sa so smútkom.

„Nie moja dcéra. Veľmi trpíš? Nestrácaj odvahu! Ja ťa nikdy neopustím. Moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočiskom a cestou, ktorá ťa povedie k Bohu.“

Lucia ďalej opisuje: Ak naša Pani povedala tieto slová, otvorila svoje dlane, odovzdávajúc nám lúče rovnako veľkého svetla. Opäť sme sa videli v tomto svetle ako vtedy, ponorení v Bohu. Zdá sa, že Hyacinta a František boli v tej časti svetla, ktoré stúpalo k Nebesiam, a ja v tej, ktorá bola vyliata na zem. V strede dlane na pravej ruke našej Pani bolo srdce obklopené tŕňmi, ktoré ho prenikali. Pochopili sme, že toto bolo Nepoškvrnené Srdce Márie, urážané hriechmi ľudí a hľadajúce odčinenie týchto vín.

Panna Mária ma uistila, že ma nikdy neopustí a že jej Nepoškvrnené Srdce bude stále mojím útočiskom a cestou, a bude ma sprevádzať k Bohu. Hovoriac tie

slová rozložila svoje ruky a prenikla naše srdce svetlom , ktoré z nich pretekalo. Zdalo sa mi, že toho dňa to svetlo malo predovšetkým v nás utvrdiť poznanie a zvláštnu lásku k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Nepoškvrnené Srdce Máriine je mojím útočiskom, predovšetkým vo veľmi ťažkých chvíľach. Tam sa hlavne cítim bezpečná. Tá istota starostlivosti Márie ma teší. V ňom , v srdci Máriinom, nachádzam silu a potechu.

Teraz viete, vaša excelencia, o čom sme hovorili, keď sme hovorili, že Panna Mária nám v júni odhalila tajomstvo. V tom čase nám Panna Mária nehovorila, aby sme to tajili, ale cítili sme sa podnietení Bohom.

Krátko po našom príchode do Cova da Iria, keď sme sa pomodlili ruženec s ľuďmi, ktorí boli zhromaždení vo väčšom počte, opäť sme videli záblesk svetla a o chvíľu neskôr sa nad dubom zjavila Panna Mária.

„Čo odo mňa prajete?“ opýtala som sa.

„Chcem, aby ste sem prišli 13. budúceho mesiaca a naďalej sa každý deň modlili ruženec na počesť Ružencovej Panny Márie, aby sa dosiahol mier pre svet a koniec vojny, pretože iba ona vám môže tú milosť vyprosiť.“

Lucia: „Chcela by som vás požiadať, aby ste nám povedali, kto ste, a aby ste urobila zázrak, aby všetci uverili, že sa nám zjavujete.“

„Prichádzajte sem každý mesiac; v októbri vám poviem, kto som a čo chcem, a urobím zázrak, aby všetci videli a uverili.“

Potom som predložila niekoľko žiadostí, ale teraz si nemôžem spomenúť, aké boli. Pamätám si, že Panna Mária povedala, že je potrebné modliť sa ruženec, aby počas roka získali tieto milosti. A pokračovala:

„Obetujte sa za hriešnikov a často hovorte, najmä vždy, keď prinesiete nejakú obetu:„ Ó, Ježišu, je to z lásky k Tebe, za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie za hriechy spáchané proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“

Lucia vysvetľuje ich víziu pekla:

Keď Panna Mária hovorila tieto posledné slová, znova otvorila ruky, ako to urobila počas dvoch predchádzajúcich mesiacov. Zdalo sa, že lúče svetla prenikli do Zeme a videli sme, akoby to bolo more ohňa. V tomto ohni boli ponorení démoni a duše v ľudskej podobe, ako priehľadné horiace uhlíky, všetko začiernené alebo leštené bronzom, plávajúce okolo v požiari, ktoré boli teraz zdvihnuté do vzduchu plameňmi, ktoré vychádzali zo seba spolu s veľkými oblakmi dymu, teraz padajúc na každú stranu ako iskry v obrovských požiaroch, bez váhy alebo rovnováhy, uprostred výkrikov a stonov bolesti a zúfalstva, ktoré nás desili a nútili nás chvieť sa strachom. (Musel to byť práve tento pohľad, ktorý ma prinútil vykríknuť, ako ľudia hovoria, že ma počuli.) Démonov bolo možné rozlíšiť podľa ich desivej a odpudzujúcej podobnosti s hrôzostrašnými a neznámymi zvieratami, čierne a priehľadné ako horiace
uhlíky. Vydesení a uchádzajúc o pomoc, vzhliadli sme k Panne Márii, ktorá nám povedala, láskavo a smutne …

Panna Mária potom vysvetľuje nasledujúce …

„Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov.“ Aby som ich zachránil, Boh si želá ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak sa stane to, čo vám hovorím, bude zachránených veľa duší a bude pokoj. Vojna sa skončí; ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, prepukne horšie počas pontifikátu Pia XI. Keď uvidíte noc osvetlenú neznámym svetlom, vedzte, že toto je veľké znamenie, ktoré vám dal Boh, že sa chystá potrestať svet za jeho zločiny vojnou, hladom a prenasledovaním Cirkvi a prenasledovania. Svätý otec.

Panna Mária vysvetľuje, ako zabrániť …

„Aby som tomu zabránil, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému srdcu a o prvé spoločenstvo reparácie.“ Ak budú moje žiadosti zohľadnené, Rusko bude obrátené a nastane mier; ak nie, rozšíri svoje chyby do celého sveta a spôsobí vojny a prenasledovanie Cirkvi. Dobrí budú umučení, Svätý Otec bude mať veľa utrpenia, rôzne národy budú zničené.
Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko a ona sa obráti a svetu bude poskytnutá mierová doba. V Portugalsku bude dogma o viere vždy zachovaná. Toto nikomu nehovor. Francisco, áno, môžeš mu to povedať. “

Panna Mária žiada nasledujúcu modlitbu….

„Keď sa modlíš ruženec, povedz po každom tajomstve: Ó, môj Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelných ohňov, privedieš všetky duše do neba, najmä tie, ktoré sú v najväčšej núdzi. „

Potom nasledovalo chvíľu ticho a potom som sa spýtala: Existuje ešte niečo, čo odo mňa chceš?

„Nie, dnes už od teba nič viac nechcem.“

Potom, ako predtým, Panna Mária začala stúpať smerom na východ, až nakoniec zmizla v obrovskej vzdialenosti oblohy.

Zjavenia Panny Márie veľmi dráždili slobodomurárov. Starosta krajského mesta Vila Nova de Ourém prichádza 13. augusta do Fatimy na faru za pánom farárom a žiadal si predvolať deti. Miestny farár dal deti priviesť na faru a starosta ich berie do auta a odvádza do svojej vily, do krajského mesta.

Tam deti vypočúval a zastrašoval, žiadal ich aby odvolali zjavenia, aby pripustili, že klamali. Hyacintke hovorí, že ak toto všetko neodvolá, má tam kotol s vriacim olejom a v tom oleji ju uvarí. Nakoniec do svojej vily zavolá psychiatra a deti necháva vyšetriť. Psychiater mal za úlohu vyhlásiť, že deti majú halucinácie a že sú psychicky choré. Psychiater ich vyšetril a zistil, že deti sú úplne v poriadku.

Ľudia prichádzajú do Cova da Iria. Okolo poludnia všetci uvideli žiaru, v ktorej Panna Mária prichádza, ale deti neprišli. Ľudia nevedeli, čo sa stalo. Lenže neskôr niekto v zástupe vykríkol, že starosta deti uväznil. A tak sa dvíha vlna odporu voči starostovi. Starosta musí deti vrátiť naspäť do Fatimy.

Lucia spomína: Ako som už povedala, čo sa stalo v tento deň, nebudem sa tu zdržiavať, ale prejdem k zjaveniu, ktoré sa podľa môjho názoru stalo 15. 8. popoludní. Keďže som v tom čase ešte nevedela počítať dni v mesiaci, môže sa stať, že sa mýlim. Ale stále mám predstavu, že sa to stalo hneď v deň, keď sme sa vrátili z Vila Nova de Ourem. Sprevádzal ma František a jeho brat Ján.

Boli sme s ovcami na mieste zvanom Valinhos, keď sme cítili, že sa k nám blíži a zahaľuje niečo nadprirodzené. Keďže sme mali podozrenie, že sa nám zjaví Panna Mária, bolo nám ľúto, aby Hyacinta nezmeškala, požiadali sme jej brata, aby ju išiel zavolať. Keď nebol ochotný ísť, ponúkla som mu dve malé mince a odbehol. Medzitým sme s Františkom videli záblesk svetla, ktorý sme nazvali
blesk. Keď Hyacinta dorazila, o chvíľu nato sme uvideli Pannu Máriu nad dubom.

Lucia: „Čo odo mňa chcete?“

Panna Mária: „Chcem, aby ste naďalej prichádzali 13. dňa v mesiaci do Cova de Iria a denne sa modlili ruženec. V októbri urobím zázrak, aby všetci uverili. “

Lucia: „Čo mám urobiť s peniazmi, ktoré ľudia nechajú v Cova da Iria?“

„Nechajte si vyrobiť dva prenosné oltáriky / nositká/.“ Jedne budeš nosiť ty s Hyacintou a dve iné dievčatá oblečené v bielom . Druhé nech nosí František a traja chlapci . Peniaze, ktoré za oltáriky sú určené na sviatok Panny Márie Ružencovej a to, čo zostane, pomôže pri výstavbe kaplnky, ktorá tu má byť postavená. “

„Chcela by som vás požiadať, aby ste vyliečili niektoré choré osoby.“

„Áno, niektoré z nich vyliečim v priebehu roka.“

Potom Panna Mária vyzerala veľmi smutne a povedala:

„Modlite sa, veľmi sa modlite a prinášajte obete za hriešnikov; lebo mnohí idú do pekla, pretože niet nikoho, kto by sa za nich modlil a obetoval. “

A začala stúpať ako obvykle smerom na východ.

Lucia spomína: Keď sa blížila hodina, vydala som sa s Hyacintou a Františkom, ale kvôli davom okolo nás, sme mohli postupovať len s ťažkosťami. Cesty boli plné ľudí a všetci nás chceli vidieť a hovoriť s nami. Neexistovala vôbec žiadna ľudská úcta. Jednoduchí ľudia, ba dokonca aj dámy a páni, sa snažili preraziť davom, ktorý sa tlačil okolo nás.

Len čo k nám prišli, vrhli sa na kolená pred nami a prosili nás, aby sme predložili ich prosby Panne Márii. Ostatní, ktorí sa k nám nemohli priblížiť, z diaľky kričali:

„Z lásky k Bohu požiadaj Pannu Máriu, aby uzdravila môjho syna, ktorý je mrzák!“ Ešte jeden zvolal: „A vylieč moju slepú! … a vyliečiť moju hluchú! … „Priviesť späť môjho manžela, môjho syna, ktorý odišiel do vojny! … Obrátiť hriešnika! … Vrátiť mi zdravie, pretože mám tuberkulózu!“

Tam sa zhromaždili všetky utrpenia chudobného ľudstva. Niektorí vystúpili na vrcholky stromov a múrov, aby videli, ako prechádzame okolo, a kričali k nám. Keď sme niektorým povedali áno, iným podali ruku a pomohli im zdvihnúť sa z prašnej pôdy, podarilo sa nám pohnúť vpred vďaka niektorým pánom, ktorí šli vpred a otvorili nám priechod zástupom.

Nakoniec sme dorazili do Cova da Iria a začali sme sa s ľuďmi modliť ruženec. Krátko nato sme videli záblesk svetla a potom sa na dube zjavila Panna Mária.

Panna Mária: „Pokračujte v modlitbe ruženca, aby ste dosiahli koniec vojny.“

V októbri príde náš Pán, rovnako ako Bolestná Panna Mária a Panna Mária z Karmelu, Svätý Jozef s Dieťaťom Ježišom, aby požehnal svet. Boh sa teší z vašich obetí. Nechce, aby ste spali s lanom, ale aby ste ho nosili iba cez deň. “

Lucia: „Bolo mi povedané, aby som sa ťa spýtala na veľa vecí, na uzdravenie niektorých chorých ľudí, hluchých …“

Panna Mária: „Áno, niektorých uzdravím, iných nie. V októbri urobím zázrak, aby všetci uverili. “

Potom Panna Mária začala ako obvykle vstávať a zmizla.

13. októbra 1917 sa do Fatimy chystá veľmi veľké množstvo ľudí, pretože na tento deň je prisľúbený zázrak. Lucia o tomto zázraku hovorila, že Panna Mária potvrdí pravosť zjavení. Lucia to doma nemá ľahké. Jej mama je plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Bojí sa, že sa nič nestane, že jej dcéra ostane klamárkou, celá ich rodina utrpí na dobrom mene, ktoré má.

Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie tiež nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Šudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu.

Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú toto všetko zosmiešniť, uviesť v masmédiách, akí luhári sú kresťania. Pre nich tá chvíľa čakania bola veľmi dlhá. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez tie davy ľudí. Chlapi im pomáhajú, aby sa dostali k dubu, kde po minulé mesiace sa im Panna Mária zjavovala.

Lucia spomína: Odišli sme z domu pomerne skoro v očakávaní, že sa cestou zdržíme. Masy ľudí sa tlačili po cestách. Dážď padal do potokov. Moja matka, ktorej srdce bolo roztrhané neistotou, čo sa stane, obávala sa, že to bude posledný deň môjho života, ma chcela sprevádzať.

Na ceste sa opakovali scény z predchádzajúceho mesiaca, stále početnejšie a dojímavejšie. Ani rozbahnené cesty nedokázali zabrániť týmto ľuďom, aby kľačali v najskromnejších a najprotivnejších postojoch. Došli sme k dubu v Cova da Iria. Pod vplyvom vnútorného vnuknutia som požiadala ľudí, aby zatvorili dáždnik a modlili sa ruženec.

O niečo neskôr sme videli záblesk svetla a potom sa na dube zjavila Panna Mária.

„Čo odo mňa chcete?“

„Chcem povedať, aby sa tu postavila kaplnka na moju počesť. Som Ružencová Panna Mária. Stále sa modlite každý deň ruženec. Vojna sa skončí a vojaci sa čoskoro vrátia do svojich domovov. “

„Musím ťa poprosiť o veľa vecí: vyliečenie niektorých chorých osôb, obrátenie hriešnikov a ďalšie veci …“

„Niektorých áno, ale iných nie, musia zmeniť svoj život a požiadať o odpustenie za svoje hriechy. Nech prosia o odpustenie svojich hriechov.

So smutným výrazom v tvári povedala: „Nech už viac neurážajú Boha hriechmi, pretože je už tak veľmi urážaný.“

Potom otvorila ruky a vyšla z nich žiara. Pri výstupe sa odraz vlastného svetla naďalej premietal na samotné slnko.

Potom sa stáva jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzďaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, skôr hľadela na hruď Panny Márie, zrazu vykríkla: „Pozrite na Slnko!“

A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak Slnka trval asi 10 minút.

Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavuje so Sv. Rodinou. To bolo jedno zjavenie. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im potom zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, tak potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna

Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.

Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie vidí ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, tým nám chce vyjadriť hodnotu
utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Či môže matka mlčať, keď sú podkopávané základy našej spásy?

Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia. Panna Mária 13. júla Lucii povedala, že príde a požiada o zasvätenie Ruska a požiada o odprosujúce zmierne pobožnosti v prvé soboty mesiaca.

13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. otca o zasvätenie Ruska. Povedala: „Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá.“ Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.