Lucia vo svojej knihe Výzvy Fatimského posolstva vysvetľuje… Zaviesť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Márie znamená priviesť ľudí k úplnému zasväteniu skrze obrátenie, sebaobetovanie, odovzdanosť, osobnú úctu a lásku. V tomto duchu zasvätenia a obrátenia si Boh želá zaviesť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Márie

„ Naša Pani nežiadala nič viac než spravodlivosť, aby mohol nastať mier, obrátenie ľudí k Bohu, a takisto naznačila veľmi jednoduché prostriedky, skrze ktoré sa to malo dosiahnuť: každodenná modlitba ruženca, zasvätenie sa Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu, ponúknutie obiet za obrátenie hriešnikov. Nič viac!

„ Svätosť je výsledok Božieho konania v nás “. / sr. Lucia/

Zasvätenie, úplne odovzdanie sa Bohu skrze Máriu, znamená úplne jej všetko odovzdať zveriť. Nechať konať Boha, v úplnej závislosti… „Stačí ti moja milosť, lebo sila s dokonale prejavuje v slabosti“…. Zasvätenie, odčinenie hriechov, pokánie a posvätenie je to isté, sú naplnené v adorácii darovaním seba Bohu. Zasvätiť sa Bohu nevyhnutne znamená konať pokánie a posväcovať sa vnútorne i navonok.

Ján Pavol II. myšlienku zasvätenia pekne  vyjadril  počas blahorečenia Františka a Hyacinty v roku 2000:

„Drahí chlapci a dievčatá, poproste svojich rodičov a učiteľov, aby vás zapísali  do školy našej Pani, aby vás mohla učiť, aby ste boli  ako maličkí pastierikovia, ktorí sa snažili robiť všetko,  čo od nich žiadala. Hovorím vám, že väčší pokrok,  napredovanie v krátkom čase, dosiahneme skôr  poslušnosťou, pokorou, závislosťou od Márie, než počas  niekoľkých rokov vlastných snáh, keď sa spoliehame  len na seba samých…. Dve sviečky zapálené Bohom,  aby osvetľovali ľudstvo v čase tmy a nepokoja…“

Svetlo, ktoré odrážali tieto deti, predstavovalo posolstvo,  ktoré im zverila Ružencová Panna Mária. Vyžarovanie  týchto sviec, týchto detí, ktoré prijali výzvu darovať svoje  životy Bohu, naďalej žiaria, aby nám pripomínali cestu k svätosti.

Je známe heslo Jána Pavla II.: Totus tuus, ergo sum /.

V úvode knihy píše:

Čítanie traktátu O pravej úcte k Panne Márii znamenalo obrat v mojom živote. Najprv som mal obavy, aby mariánska úcta neodvádzala kresťanov od úcty ku Kristovi a neupierala mu jeho oprávnené miesto, ale keď som prečítal traktát od Grigniona z Montfortu, zistil som, že je to inak. Náš vnútorný vzťah k Božej Matke je výsledkom nášho začlenenia sa do Kristovho tajomstva.

Ján Pavol II. :„Veľmi rád tu medzi toľkými učiteľmi a svedkami tejto spirituality pripomínam postavu svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom Panny Márie ako účinný prostriedok žiť verne podľa krstných záväzkov.― (encyklika Redemptoris Mater, 48)

Sv, Ľudovít Grignioin : Zasvätenie sa Panne Márii, je úplne odovzdanie seba samého do jej rúk. Odovzdať jej svoje telo, svoju dušu, svoje schopnosti, svoju cestu k Bohu. Tak ako sa nebál Boh – Otec, zveriť Panne Márii svojho Syna…, tak ako Anjel pri zjavení Jozefovi povedal: Jozef, neboj sa prijať Máriu…,tak ako Ján pod krížom prijal Máriu k sebe…. Táto cesta úplnej závislosti na Márii je najrýchlejšou  a najkratšou cestou k svätosti.

„ [47.] Povedal som, že toto sa odohrá najmä ku koncu sveta, a to vskutku čoskoro. Lebo Najvyšší spolu so svojou Matkou si najprv vyformujú veľkých svätcov, ktorí budú prevyšovať vo svätosti väčšinu ostatných svätcov tak, ako libanonské cédre prevyšujú malé kry.“ / sv. Ľ. Grignion – O pravej úcte k Panne Márii/

Budú ohnivým plameňom, Pánovými sluhami, ktorí všade zapália oheň božskej lásky. Budú „ako ostré šípy v ruke mocnej“ Panny na prebodnutie jej nepriateľov. Budú ako Léviho synovia, dôkladne očistení v ohni veľkých skúšok a pevne spojení s Pánom. Ponesú zlato lásky vo svojich srdciach, kadidlo modlitby vo svojich dušiach a myrhu umŕtvovania vo svojich telách. Budú všade Kristovou ľúbeznou vôňou pre malých a prostých, zatiaľ čo budú vôňou smrti pre veľkých, bohatých a pyšných tohto sveta.

       Budú apoštolmi posledných časov, ktorých Pán mocností obdarí výrečnosťou i silou konať zázraky, a dobyjú slávne víťazstvá nad svojimi nepriateľmi. Budú spávať bez zlata i striebra, a čo viac, aj bez starostí, „uprostred ostatných kňazov“, duchovenstva a kléru. No i tak budú mať strieborné krídla holubice, aby mohli s čistým úmyslom na Božiu slávu a na spásu ľudí zaletieť ta, kam ich Duch Svätý pošle. A na miestach, kde budú kázať, zanechajú iba zlato lásky, ktorá je naplnením zákona.

Napokon vieme, že oni budú pravými učeníkmi Ježiša Krista. Budú kráčať po stopách jeho chudoby, pokory, pohŕdania svetom a jeho lásky. Budú vyučovať úzku Božiu cestu podľa čistej pravdy, podľa svätého evanjelia, a nie podľa svetských zásad. Nebudú mať z nikoho strach, nebudú brať ohľad na osobu. Nikoho neušetria, nebudú počúvať ani sa báť nijakého smrteľníka, hocako mocného. V ústach budú mať dvojsečný meč Božieho slova, na pleciach zakrvavenú štandardu Kríža, v pravej ruke kríž a v ľavej ruženec; v srdciach sväté mená Ježiš a Mária a v celom svojom správaní skromnosť a umŕtvovanie Ježiša Krista.

Hľa, toto sú veľkí muži, čo prídu.

V treťom, poslednom, fatimskom zjavení pastierikovia videli „biskupa oblečeného do bieleho“ vystupujúceho na vysoký strmý vrch. „Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní.“

Vieme, že s týmto biskupom sa identifikoval sv. Ján Pavol II., ktorý bol presne, v ten istý deň i v tú istú hodinu, keď sa vo Fatime oslavovalo 64. výročie začiatku zjavení postrelený na svätopeterskom námestí Ali Agcom. Písal sa 13. máj 1981. O rok na to, keď sa osobne prišiel poďakovať Božej Matke do Fatimy za záchranu svojho života povedal známe slová: „Tie dva dátumy (13. máj 1917 a 13. máj 1981) sa stretli takým spôsobom, že som pochopil, že som osobitne pozvaný. A tak som dnes prišiel. Prichádzam preto, aby som na tomto mieste poďakoval Božej prozreteľnosti.“

Tieto dva dátumy sa stretli ešte v jednom kontexte.

Dňa 13. mája 1981 v dopoludňajších hodinách Ján Pavol II. slávnostne otváral Pápežský inštitút pre štúdium manželstva a rodiny na Lateránskej univerzite a zároveň v ten istý deň zriadil Pápežskú radu pre rodinu. Večer počas generálnej audiencie mal pápež ohlásiť zriadenie týchto dvoch inštitúcií, avšak namiesto toho sa začal boj o záchranu jeho života, na ktorého víťazstve má podiel nebeská Matka: „Bola to materská ruka, ktorá viedla smer guľky a so smrťou zápasiaci pápež sa zastavil na prahu smrti.“, uvádza neskôr samotný pápež vo svojom rozjímaní počas hospitalizácie na poliklinike Gemelli, 13. mája 1994.

Prvým rektorom Inštitútu sa stal, dnes už zosnulý kardinál Carlo Caffarra. Je zaujímavé, že Pán sa rozhodol povolať si ho v tomto jubilejnom roku fatimských zjavení. On vo svojom svedectve, ktoré zanechal ako cenné dedičstvo pre Inštitút krátko pred svojou smrťou (zomrel 6. septembra 2017) hovorí:

„Na začiatku audiencie, 13. mája 1981, bol Ján Pavol II. ťažko zranený. Od toho momentu som začal premýšľať a mal som od počiatku akési tušenie, že fatimské posolstvo súvisí a je zviazané s poslaním Inštitútu. A práve na základe tohto tušenia som prosil a zároveň aj obdŕžal dovolenie od sv. otca zveriť Inštitút pod ochranu Fatimskej Panne Márii. Od začiatku patronátom inštitútu bola Panna Mária z Fatimy. Kaplnka ústavu je zasvätená Panne Márii z Fatimy. Keď sme boli na začiatku tretieho alebo štvrtého akademického roka – už si presne nepamätám – moje tušenie, o ktorom som hovoril, sa jasne potvrdilo. Prechádzali sme veľmi ťažkým obdobím. Napísal som sestre Lucii, vizionárke z Fatimy, aby som ju informoval o existencii Inštitútu a zároveň ju predovšetkým poprosil o jej modlitby. List som ukončil s tým, aby sa neobťažovala s odpoveďou. Na moje veľké prekvapenie mi po dlhšom čase prišiel dlhý list podpísaný sestrou Luciou. Z tohto listu sa mi do srdca vryli posledné slová.

Zneli: «Príde čas, v ktorom sa rozhodujúci boj medzi Satanom a Kristovým kráľovstvom udeje na poli manželstva a rodiny; toho, kto bude brániť manželstvo a rodinu budú veľmi prenasledovať, avšak nech sa nebojí. Naša Pani mu už pošliapala hlavu.».“

/ úryvok z:  Tajomstvo Fatimy a tajomstvo rodiny, Róbert Neupauer/

 

Zdá sa, že časy o ktorých hovorila sr. Lucia sú práve aktuálne a boj o rodinu vrcholí. V Máriinom srdci sme však chránení.  

„ Boh nám dáva posledné záchranné prostriedky, posvätný ruženec a zasvätenie sa Máriinmu Nep. Srdcu. A vedzte, že iné nebudú.“ / sestra Lucia /

Ján Pavol II. v roku 1981 vydáva encykliku Familiaris Consortio (o úlohe kresťanskej rodiny v modernom svete) poznamenal, že časy boli „okamihom histórie, v ktorom je rodina predmetom mnohých síl, ktoré sa snažia zničiť alebo nejakým spôsobom deformovať to. Uvádza  útoky, ktoré teraz vidíme, v plnej sile.

Ján Pavol II. počas jeho prvej návštevy vo Fatime 1982  :

„Ak Cirkev prijala fatimské posolstvo, tak predovšetkým preto, že obsahuje pravdu a výzvu, ktoré sú svojím základným obsahom pravdou a výzvou samotného evanjelia.

„Kajajte sa (robte pokánie) a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15), to sú prvé slová Mesiáša adresované ľudstvu. Fatimské posolstvo je vo svojej podstate výzvou k obráteniu a pokániu, tak ako v evanjeliu.

…Zasvätiť sa Márii znamená nechať ju, aby nám pomohla obetovať seba a ľudstvo „Tomu, ktorý je Svätý“, nekonečne Svätému; nechať ju, aby nám pomohla – tým, že sa obrátime k Srdcu jej Matky, otvorenému pod krížom láske ku každému človeku, k celému svetu – obetovať svet, človeka, ľudstvo a všetky národy Tomu, ktorý je nekonečne Svätý. Božia svätosť sa prejavila vo vykúpení človeka, sveta, celého ľudstva, národov: vykúpenie prostredníctvom obety kríža. „Za nich sa sám posväcujem“, povedal Ježiš (Jn 17, 19).

 

Panna Mária vo Fatime žiadala o zasvätenie Ruska a celého sveta jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Panna Mária : „ Boh si želá zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.

Portugalskí biskupi v roku 1931 robia púť do Fatimy a zasväcujú Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, následne to opakujú v roku 1938.

Vieme, že Portugalsko nezasiahla druhá svetová vojna, ani komunizmus… Pápeži zasväcujú svet NSPM. / Pius XII v roku 1943, nastáva obrat vo vojne…/. Ján Pavol II. v roku 1984. Po zasvätení nastáva obrat…pád komunizmu…

Keď Boh uchráni svet, jednotlivé štáty skrze zasvätenie sa NSPM od vojny, od zničenia a katastrof, nemôže uchrániť naše rodiny pre zlom rozvodu, ničenia životov a rôznych iných katastrof, ktoré dnes ohrozujú rodinu?

Panna Mária ponúka pre dnešné časy útočište, ochranu – svoje Nepoškvrnené, Srdce. Ono, ako hovorí v posolstve z Fatimy, nás privedie k Bohu

 

„ Moje Nepoškvrnené srdce bude tvojim útočiskom a cestou, ktoré ťa privedie k Bohu“

 

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, záchranná kotva,  ktorú Boh dáva svetu pre tieto časy ,

• je bezpečným útočiskom, ochranou
• cestou k Bohu, cestou k svätosti

„ S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny,…/ Hebr. 11,7/

Máriino Nepoškvrnené Srdce je novodobou archou. Pozýva nás, aby sme vstúpili do tejto Archy, do tohto bezpečného útočišťa skrze zasvätenie sa tomuto Srdcu Matky. Potom naše rodiny, tak ako Noemova rodina, budú uchránené od všetkého čo ich v dnešnej dobe ohrozuje.

 

Obraz Fatimskej svätej rodiny na Slovensku

Pri poslednom zjavení vo Fatime malí pastierikovia videli nielen Božiu Matku. Zjavila sa im celá nazaretská rodina. Sestra Lucia si ako školáčka načrtla túto rodinu tak, ako sa im zjavila 13. októbra 1917. Keď Lucia likvidovala staré zošity, vytrhla si zo zošita tento náčrt a uchovala si ho. V roku 1997, ktorý bol rokom 80. výročia fatimských zjavení, bol na juhu Slovenska Mons. Jánom Sokolom, v malej dedinke Lackov, posvätený kostol, ktorého patrocíniom sa stala Svätá nazaretská rodina. Keď sa veriaci tohto kostola dozvedeli, že posledné fatimské posolstvo sa spája s videním celej nazaretskej rodiny, prostredníctvom biskupa v Loirie sa opýtali sestry Lucie na pravdivosť tohto zjavenia a zároveň na to, kde sa nachádza obraz Svätej Fatimskej rodiny, aby si z neho mohli urobiť kópiu pre svoj nový kostol. Sestra Lucia potvrdila biskupovi, že tomu tak skutočne bolo a dala mu do ruky spomínaný náčrt tak, ako si ho urobila ešte ako malé dievča. Keďže sa oň nik dovtedy nezaujímal, nikde vo svete sa nenachádzal ani obraz Svätej rodiny, načrtnutý sestrou Luciou. Biskup z Loirie poslal kópiu tohto náčrtu veriacim do Lackova, ktorí poprosili akademického maliara Stana Dusíka, aby im podľa neho namaľoval obraz do ich nového kostola. Ten súhlasil a po jeho dokončení ho veriaci, spolu s majstrom Dusíkom nechali požehnať samotným Jánom Pavlom II. na konci jednej z jeho generálnych audiencií v Rím. e. Ide o prvý obraz Svätej rodiny Fatimskej na svete, ktorý sa nachádza práve na Slovensku.

/úryvok z:  Tajomstvo Fatimy a tajomstvo rodiny, Róbert Neupauer/

 

Prvý obraz na svete – Fatimskej Svätej rodiny, ako originál z tohto zjavenia,  sa nachádza práve u nás na Slovensku, v Lackove. Je to výzva pre nás Slovákov. Akú úlohu má Slovenská rodina v spojení s Fatimským posolstvom?

Quirino – Pordenone (Taliansko), 23. júla 1987

Po modlitbe svätého ruženca

Rodiny mne zasvätené

„Veľmi ma potešil tento deň, strávený v modlitbe v prostom a srdečnom bratstve tejto rodiny, ktorá sa mi zasvätila, a ktorá mi patrí. Chcem vám povedať slovo útechy, ktoré by bolo vaším povzbudením uprostred všetkých každodenných ťažkostí vášho života. Mám vás rada, som medzi vami, hovorím k vám a vediem vás, aby ste boli nástrojom mojej materskej vôle.

Pozerám sa s láskou na rodiny, ktoré sa mi zasvätili. Zhromažďujem v tomto období rodiny a uvádzam ich do vnútra svojho Nepoškvrneného Srdca, aby mohli nájsť útočište a istotu, povzbudenie a ochranu.

Veľmi rada počujem, keď ma nazývajú moji kňazi svojou Matkou a Kráľovnou. Práve tak rada som nazývaná Matkou a Kráľovnou rodín, ktoré sa mi zasvätili.

Som Matkou a kráľovnou rodín. Bdiem nad ich životom. Ležia mi na srdci ich problémy, zaujíma ma nielen ich duchovné dobro, ale i hmotné dobro všetkých ich členov. Ak zasvätíte môjmu Nepoškvrnenému Srdcu rodinu, je to akoby ste otvorili domové dvere vašej nebeskej Matke: voláte ju, aby vstúpila; dávate jej priestor, aby mohla vykonávať stále účinnejšie svoje materské poslanie.

Preto chcem, aby sa všetky kresťanské rodiny zasvätili môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Žiadam, aby sa mi otvorili brány všetkých domov, aby som mohla vojsť a prebývať medzi vami ako Matka. Potom vojdem ako vaša Matka a prebývam s vami a mám účasť na celom vašom živote.

Predovšetkým sa starám o váš duchovný život. Snažím sa priviesť duše tých, ktorí tvoria rodinu k tomu, aby žili stále v Božej milosti.

Kam vojdem ja, odtiaľ odíde hriech; kde prebývam ja, tam je stále prítomná milosť a jej božské svetlo. Kde ja bývam, tam prebýva so mnou čistota a svätosť.

Mojím prvým materským poslanim je, aby členovia rodiny žili v milosti a aby rástli vo svätosti života tým, že sa cvičia vo všetkých kresťanských čnostiach.

Keďže sviatosť manželstva vám dáva zvláštnu sviatostnú milosť pre rast vášho spoločného života, je mojou úlohou, aby som hlboko upevňovala jednotu rodiny, aby som priviedla muža a ženu k stále hlbšiemu a duchovnejšiemu spoločenstvu, k zdokonaľovaniu ich ľudskej lásky, aby bola stále dokonalejšou; aby som ich priviedla do Ježišovho Srdca, kde by nadobudla novú formu vyššej dokonalosti, ktorá sa prejavuje v čistej a nadprirodzenej láske.

Upevňujem vždy viac jednotu rodín, privádzam ich k väčšiemu vzájomnému porozumeniu, dávam im pocítiť novú potrebu jemnejšieho a hlbšieho spojenia. Vediem členov rodiny na cestu svätosti a radosti, ktorú musia spoločne budovať a po nej ísť, aby mohli dôjsť k dokonalosti lásky a radovať sa zo vzácneho daru pokoja.

Tak utváram duše mojich detí a prostredníctvom rodinného života ich vediem na vrchol svätosti. Chcem vstúpiť do rodín, aby som ich posvätila, aby som ich priviedla k dokonalosti lásky, aby som bola s vami, aby som urobila vašu rodinnú jednotu plodnejšou a pevnejšou. Starám sa aj o hmotné blaho rodín mne zasvätených.

Najvzácnejším dobrom rodiny sú deti. Deti sú znamením zvláštnej priazne Ježišovej i mojej. Deti majú byť chcené, prijaté, chránené ako najvzácnejšie perly rodinného vlastníctva. Keď zasvätením vstúpim do rodiny, hneď sa starám o deti, ktoré sa stanú zároveň mojimi deťmi. Beriem ich za ruku a vediem ich cestou, na ktorej by uskutočnili Boží plán, ktorý má každý od večnosti presne určený. Milujem ich, nikdy ich neopustím, stanú sa vzácnou súčasťou môjho materského vlastníctva.

Starám sa osobitne o vašu prácu. Nedopustím nikdy, aby ste vypadli z Božej prozreteľnosti. Beriem vaše ruky a prostredníctvom vašej ľudskej spolupráce ich otváram pre plán, ktorý Pán denne uskutočňuje.

Moja pokorná, verná a každodenná práca matky v malom a chudobnom nazaretskom domčeku umožňovala, že sa mohol splniť Otcov plán skrz rast ľudského života jeho Syna, ktorý bol povolaný, aby vykonal dielo vykúpenia pre vašu záchranu. Podobne i ja vás volám, aby ste podporovali Otcov plán, aby sa usktočnil prostredníctvom vašej ľudskej spolupráce a prostredníctvom vašho každodenného diela. Vy musíte vykonať vašu časť, ako nebeský Otec koná svoju. Vaša činnosť sa má snúbiť s činnosťou Božej prozreteľnosti, aby práca priniesla svoje plody v tých dobrách, ktoré sú užitočné na podporu vášho života a na obohatenie rodiny, takže jej členovia sa budú vždy môcť radovať z dobra duchovného i hmotného. Pomôžem vám pri uskutočnení plánu Božej vôle. Tak urobím vašu prácu duchovne plodnejšou, pretože ju urobím prameňom zásluh pre vás a príležitosťou na spásu mnohých mojich stratených detí.

Tak sa vaša činnosť spojí s láskou, práca s modlitbou, námaha s pálčivým smädom po stále väčšej láske. Tak vaša spolupráca s Otcovou vôľou dovŕši majstrovské dielo Prozreteľnosti, ktoré sa prostredníctvom vás stane konkrétnym a každodenným.

Nebojte sa. Kam vstúpim ja, tam vstúpi so mnou istota. Nič vám nebude chýbať. Ja zdokonalím vašu činnosť, očistím vašu vlastnú prácu. Budem mať účasť na všetkých vašich starostiach.

Viem, že dnes má každá rodina veľa starostí. Sú vaše, ale stanú sa mojimi. Podelím sa s vami o všetky vaše utrpenia. Práve preto som v týchto neľahkých časoch súčasnej očisty prítomná v rodinách, ktoré sa mi zasvätili, ako starostlivá a bolestná Matka, ktorá má skutočnú účasť na všetkom vašom trápení. Kiež vás to poteší. Toto je moja doba.

,Tieto‘ dni, to znamená dni, ktoré prežívate, sú ,moje‘, pretože je to doba, poznačená mojou veľkou a silnou prítomnosťou. Tento čas sa stane tým viac mojím časom, čím viac sa moje víťazstvo rozšíri a zosilnie nad terajším víťazstvom môjho protivníka.

Táto moja prítomnosť mimoriadne zosilnie predovšetkým v rodinách, ktoré sa zasvätili môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Všetci ju budú pozorovať a stane sa vám prameňom zvláštnej útechy. Napredujte teda v dôvere, v nádeji, v mlčaní, vo svojej každodennej práci, v modlitbe a v pokore. Napredujte vždy viac v čistote a v dobrom úmysle. So mnou pokračujte vpred po neľahkej ceste pokoja srdca a pokoja vo vašich rodinách.

Ak pôjdete cestou, ktorú vám ukazujem, ak počúvnete a budete uvádzať v skutok to, čo som vám dnes povedala, vaše rodiny budú prvými jarnými výhonkami môjho víťazstva. Tieto malé, skryté, mlčanlivé výhonky, ktoré už klíčia vo všetkých častiach sveta, predchádzajú novú éru a nové časy, ktoré sú už predo dvermi. Všetkých vás pozdravujem a všetkých vás žehnám.“

/Kňazom, najmilším synom Panny Márie,Don Gobi/